Alicante - prvé dojmy a pojmy

15.09.2019

A je to tu, už som v Alicante, meste svetiel. Záplavy, strašné teplo, výborné víno, strašné pivo ale hlavne, číra radosť. Tak by sa dali zhrnúť prvé 3 dni v tomto prekvapivo malom meste.

Cesta do Alicante bola dobrodružná už sama o sebe - letela som z Pardubíc, kde to najprv vyzeralo, že cesta na letisko bude brnkačka. To som si myslela až do momentu, kedy som vystúpila z autobusu na zastávke "Letiště", kde ale žiadne letisko nebolo - tam sa musí ešte ďalší kilometer po vlastných. S 30+ kilami batožiny je to, pravdaže, čistá slasť.

Posledné dni v Alicante, Valencii a okolí strašne pršalo, preto som sa bála, že bude problém s lietaním a mestskou hromadnou dopravou. Nemala som úplne pravdu - lietadlá fungovali normálne, ale taxíky kvôli záplavám nejazdili. To sa hneď ukázalo na obrovskej rade turistov z Česka, Švédska a UK, ktorí dlho dlho čakali na taxíky, ktoré nie a nie prísť. Ja som si chcela vziať Cabify, čo sa mi nakoniec po asi hodine podarilo a živá a zdravá som dorazila na byt. Na byt, v ktorom budem len dva týždne - na tom byte, ktorý som si rezervovala, sa niečo prerába, tak ma majiteľ dal do iného bytu, aby som sa mala dobre. Áno, pán majiteľ tu vlastní 10 bytov :)

Záplavy sa nakoniec ukázali ako neexistujúce tuto v Alicante, práveže je tu mega teplo a vysoká vlhkosť vzduchu, takže si človek furt pripadá spotený a lepkavý, ale inak je tu nádherne. Prvé dva dni sme sa ešte s iným stážistom prechádzali po uličkách a zhodnotili sme, že máme obrovské šťastie, že sme tu, že je tu tak krásne a hlavne, že je to tu tak malé, že sa dá všade dostať bez problémov pešo. Okrem kanclu, tam musíme busom, ktorý ide 4,5 km viac ako pol hodiny (ak teda vôbec dorazí). Zatiaľ je ale moje najobľúbenejšie miesto Castillo de Santa Bárbara, ku ktorému vedú aj takéto krásne úzke uličky. A taký kopec, že poniektorí turisti si radšej objednajú taxík, prasce lenivé.

Okrem prechádzok sme s ďalšími stážistami testovali aj nočný život, ktorý nie je až taký dobrý, ako by som čakala, ale to už môže byť aj vplyvom môjho pokročilého veku :) Zistila som ale, že pod oknom máme klub, ktorý otvára až vtedy, keď všetky ostatné kluby zavreli, takže o party až do 12tej na obed je rozhodne postarané. V bledemodrom sme ho včera otestovali so skupinkou stážistov, ktorú sme tu vytvorili (a dokonca v nej nie som ani najstaršia!), takže sa po tomto víkende fakt teším, že pôjdem spať pred polnocou. Apropo naša skupinka - sme v nej ja, jeden Belgičan s tak sarkastickým zmyslom pre humor, že niekedy sa aj ja pozastavím, Talian, Francúz a Estónec. Som šťastná žena :)

No a zajtra už začíname, takže teraz je mojou úlohou vygoogliť, čo to vlastne "Business casual" znamená, a modliť sa, aby ten autobus zajtra dorazil. Držte mi palce, nech sa hneď zrána niečím neolejem.