Predĺžený víkend v Belgicku. Čo všetko sa dá stihnúť?

11.02.2019

Čokoláda, pivo, vafle, pralinky, čúrajúci chlapec, európske inštitúcie, Waterloo. Toto všetko mi napadne, keď sa povie Belgicko. Čo všetko sa mi teda podarilo stihnúť za predĺžený víkend?

Na výlet do Belgicka, konkrétne do Bruselu, som sa vybrala s mojím švédskym kamarátom, ktorý sa ako dobrý sparing partner osvedčil už na Martiniku. Ja som letela z Prahy, on prišiel vlakom z Londýna. Win-win situation pre obe strany. Asi po prvýkrát v živote sme nemali žiadny, ale vôbec žiadny plán, a asi po prvýkrát v živote som z toho nemala ani žalúdočné vredy, ani bolesť hlavy, ani pocit viny. Že by hodiny jogy konečne priniesli nejaký efekt? :)

Aby som nekecala, mali sme jeden malý plán - chceli sme stihnúť Brusel, Antverpy a Ghent, ale dohodli sme sa, že čo stihneme, to stihneme, ale nebudeme to nijak hrotiť. A ani sme nehrotili.

Deň 1 - Brusel

Brusel je oficiálne jediný belgický bilingválny región. V praxi to znamená asi toľko, že 9 z 10 ľudí na ulici hovorí po francúzsky a ten desiaty je asi niekto, kto pracuje v Europarlamente. Flámčina je viditeľná v podstate len v názvoch ulíc, ale občas sa nejaký ten flámsky jednorožec objaví aj na ulici. My sme sa rozhodli, že pôjdeme na Free Walking Tour, nakoľko s tým obaja máme dobré skúsenosti a radi sa dozvedáme rôzne kuriozity, ktoré sa pamätajú lepšie, než množstvo faktov, ktoré nájdeme na Googli. A bolo to určite skvelé rozhodnutie, náš sprievodca David bol skutočne trefa do čierneho a 2 hodiny s ním zbehli ako nič. Stihli sme v podstate celé centrum - kráľovský palác, radnicu, kráľovskú galériu, kde predávajú len čokoládu a drahé hodinky, hotel Amigo, s ktorým sa viaže celkom vtipná historka, no a pravdaže Manneken Pis. Mysleli sme si, že to bude socha podobná "naštvanému chlapcovi" vo Vigelandovom parku v Osle, ale sekli sme sa - čúrajúci chlapček je ešte menší a vraj je to druhé najväčšie sklamanie na svete. Asi by som to nebrala tak melodramaticky, ale je fakt, že som čakala viac, než 25 cm vysokú sošku. Oblúčik ale čúra poriadny, o tom žiadna.

Manneken pis
Manneken pis

K soche sa viažu 2 legendy - podľa jednej svojím prúdom počas francúzskej invázie zahasil horiace bomby, podľa druhej si svojho času uľavil pred dverami čarodejnice, ktorá ho za odmenu prekliala. Ja by som teda čakala, že sa vyčúral do fontány, z ktorej pili francúzski vojaci. Asi budem tiež turistická sprievodkyňa a vymyslím si svoje historky.

Druhá vtipná anekdota je spojená s hotelom Amigo, ktorý je, prekvapivo, na Rue d'amigo. Znie to priateľsky, však? Ono je to ale celé trošku inak, a to všetko vďaka španielskej lingvistickej zdatnosti. V časoch, keď Belgicko patrilo pod Španielsko, boli na ulici d'amigo hlavne väznice (flámsky vrunt). Asi nikoho neprekvapí, že si to španielsky kráľ poplietol so slovíčkom vrint (kamarát), no a tak sa stalo, že amigo je dnes v niektorých flámskych dialektoch synonymom basy.

Deň 2 - Antverpy

Víkendové cestovanie vlakom po Belgicku je maximálne príjemné a výhodné - lístky na vlak sú za polovicu. Ledaže ste ešte študenti a máte sa lepšie, ako my, ale to je už iná kapitola :) My sme cestou do Antverp riešili rôzne kvízy a snažili sme sa naučiť pár slov po holandsky, ale naučili sme sa akurát tak ukážkovo chrochtať. 

Na Antverpách je skvelá súťaživosť s Bruselom, ako sme sa dozvedeli na inej Walking tour. Čúrajúci chlapec je v Bruseli malý a čierny, v Antverpách je väčší a zlatý. Viac sme si, bohužiaľ, od sprievodkyne neodniesli, fúkalo tak strašne, že sme prechádzku ukončili skôr a šli na pivo. 

Katedrála v Antverpách
Katedrála v Antverpách

Deň 3 - Brusel

Nie, hrubý plán sme nedodržali a ani jedného z nás to nemrzelo. Posledný deň sme strávili v Múzeu európskej histórie, čo je krásne interaktívne múzeum a určite stojí za návštevu. Nejedná sa o expozíciu histórie každého jedného európskeho národa, skôr ide o objasnenie konceptu Európy a EÚ a skutočne je to jedno z najlepších múzeí, ktoré som navštívila. Výlet sme ukončili v krásnej kaviarničke, kde sa mi, ako obyčajne, podarilo na seba vykydnúť horúcu čokoládu. To by bolo, aby som sa niekedy niečím nezamazala, že. Ak niekto viete, ako odstrániť vysokopercentnú tmavú čokoládu zo svetloružového svetra, dajte vedieť.

Jemne pompézny Grote markt
Jemne pompézny Grote markt

Suma sumárum, Brusel je podľa mňa super. Čítala som kopec recenzií a blogov, že to je nič moc mesto, ale mne sa páči. Vôbec tam nepanuje typický ruch veľkomesta a človek sa tam skutočne cíti tak dobre, európsky. Pivo je výborné, vafle obstojné (podľa mňa, ja inklinujem k tým nórskym alebo k tým z brnenského Kafecu), čokoláda vynikajúca, hlavne na oblečení, a ľudia milí. No a hlavne, v júli tam bude mať koncert Bon Jovi, takže mám taký pocit, že to nebude moja posledná návšteva tejto maličkej zeme, rovnej ako palacinka.

No a tu sa moje cestovateľské plány zatiaľ končia, čo ma trošku desí. Chystáte sa niekto niekam na výlet? Vezmete ma sebou? :)