Čas znovu vyraziť na cestu prišiel. Teraz.

10.08.2019

Čas strávený na Fuertenevture mi pripomenul, ako veľmi mi juh Európy chýbal. Strašne veľmi. A tak sa tam vraciam.

Nie je to ale až tak spontánne, ako by sa mohlo zdať. Pred nejakým časom som na sociálnych sieťach narazila na inzerát z CZS mojej alma mater, kde písali o absolventskom programe a stážach na inštitúciách EÚ. V Mníchove a v Alicante.

"Idem", povedala som si hneď, a začala zhromažďovať to nekresťanské množstvo lajstier, ktoré takéto inštitúcie často vyžadujú. MUNI mi stáž schválila hneď v marci, čakalo sa už len na verdikt Španielov (z pochopiteľných dôvodov som si vybrala Alicante). 

Apríl - nič.

Máj - nič.

Jún - nič. To už som sa začala vzdávať nádeje a povedala som si, že to kašlem a idem surfovať. Ako v nemenovanej knihe o storočnom starčekovi hovorí Alan Karlson, "bylo jak bylo, je jak je a bude, jak bude".

Júl - surfujem ostošesť, a v tom potvrdzujúci mail. 

Ako sa na slušného občana sluší, hneď po návrate z dovolenky som dala výpoveď a začala zhromažďovať strašné množstvo lajstier, ktoré takéto inštitúcie zvyknú vyžadovať. A začala som si hľadať byt, čo sa ukázalo náročnejšie, ako by jeden čakal. 2 byty mi vybuchli, pretože už vraj nie sú voľné (stále sú online, tak to bude asi -ová v mojom priezvisku, čo je problém), ale tretí pokus už vyšiel, a ja budem bývať v centre Alicante 20 minút chôdze od pláže. Jupíííí!

A čo tam budem robiť? Dobrá otázka.

Priradili ma na lingvistické oddelenie (kvôli španielčine), kde mojou úlohou bude cepovať prekladateľov v Luxemburgu kvôli termínom (už teraz ich ľutujem), niečo kontrolovať a celkovo budem zodpovedná za nejakú organizáciu. A to som tam chcela ísť preto, aby som zase nasala južanskú náturu a trošku potlačila tú kvapku nemeckej krvi, čo mi prúdi v žilách a komplikuje život. Nevydalo :)

Okrem toho som si už, pravdaže, našla miesta, kde požičiavajú paddle boardy, kurzy surfu, priame lety do Ovieda, Osla a iných destinácií, a hlavne, najlepší supermatket na svete bude hneď v paralelnej ulici. To najdôležitejšie tam ale chýba, a to pivo. Týmto teda apelujem na celú komunitu kamarátov - príďte ma navštíviť a doneste zásoby. Lieta do priamo z Pardubíc :)

Čus, a od 12. septembra tu budem spamovať o tom, aké to je byť zase raz stážistom.