Cesta na Kubu alebo ako sa prihodilo všetko, čo sa stať mohlo časť prvá

04.11.2018

Na Kube sme sice boli už před viac než rokom, ale ako správnemu informatickému nemehlu sa mi podarilo prvú časť vymazať. Ak ste si to niekto všimli, tak sa ospravedlňujem za neskoro nápravu.


V prvom rade by som chcela upozorniť všetkých xenofóbov, rasistov, gramatických nacistov, domasedov, vegetariánov a vegánov, aby tento príspevok čítali s porozumením a veci brali s nadhľadom. Koho rozčuľujú gramatické chyby, sprosté slová, nevhodné vtipy, a sarkastické vtipy, odporúčam stránku rovno zavrieť.


Na Kubu sme sa vybrali v 4 kusoch: ja, moja sestra S., kamarátka L. a jej známy K. Nie, jeho meno sa na K. nezačína. Výlet sme si podľa neskutočne lacných leteniek naplánovali na september, pretože informácia, že to je sezóna hurikánov, nám tak trochu unikla. Výlet sme začali v Amsterdame, kde sme si skúkli miesto, poriadne sa najedli, zistili, že v Karibiku vyčíňa hurikán Irma a pri nástupe do lietadla smer Ciudad de México sme dostali e-mail, že náš let do Havany bol zrušený. Úchvatné. Čo teraz? Doleteli sme do Mexika, kde sme sa rozhodli situáciu riešiť o druhej ráno miestneho času. Nie úplne sympatická Mexičanka sa rozhodla sa nás okamžite zbaviť, že vraj iný let do Havany je plný a musíme letieť až na ďalší deň, ak teda niečo poletí. Podotýkam, že sa do počítača ani nepozrela, takže sme zmenili taktiku. L. sa učesala, išla sa porozrpávať k inej pekážke so sympatickým Mexičanom a do 10 minút sme mali 4 letenky smer Havana. Kufre sme, pravdaže, odbavili u nesympatickej slečny, ktorá nás vraj všade hľadala.. No neviem. Všimli sme si ale, že pri pristátí nejakého lietadla sa zem celkom trasie, čo nebolo úplne príjemné, ale čo, hlavne, že sme odleteli.

pár stoviek metrov nad Kubou
pár stoviek metrov nad Kubou

Do Havany sme šťastne prileteli a po nie úplne teplom počasí nám vlepil facku úžasne teplý vlhký kubánsky vzduch. Ďalšia facka bola, keď nám mama poslala správu, že pár hodín po našom odlete sa v Mexiku odohralo celkom silné zemetrasenie a že sme tomu unikli o vlások. Nie, neboli to lietadlá, od ktorých sa triasla zem, nie nie. Mali sme viac šťastia, než rozumu, a to sme ešte netušili, čo príde...

Colná kontrola prebehla v podstate v poriadku. Pri jednom okienku sedeli 4 slečny v uniforme - tipujem to na 3 manažérky a jednu operátorku výroby - a po obligátnej otázke, či som bola v Arike, som dostala do pasu štempel a bola som vpustená do krajiny. Prečo Afrika? Tak to fakt neviem, my sme prileteli z Amsterdamu cez Mexiko. Afriky sme sa ale nezbavili, v zmenárni si slečna pomýlila Slovensko s Východnou Saharou, ktorú si blahosklonne zaznamenala do systému. To ju ale až tak netrápilo, viac ju zaujímal obrovský plyšový medveď, ktorého sebou mala S. Možno by som mala poznamenať, že mal rozpáranú hlavu, čo sa pri bezpečtnostných kontrolách na letisku mimriadne hodí, hlavne ak letíte do Mexika. S radosťou sme jej ho podarovali a hneď pri prvej príležitosti sme sa taxikárom nechali oškubať. To už nám bolo ale skoro jedno, po x hodinách cesty sme toho mali dosť a chceli sme sa len ubytovať a povaliť na pláž, nadýchať sa čerstvého vzduchu. V Havane. Hahahaaa.

Ubytovali sme sa cez Airbnb v štvrti Nuevo Vedado, domáca nám dohodila nejakého kamoša, ktorý nás odviedol na najbližšiu pláž. Nadýchali sme sa síce smogu, ale na pláži sme si to krásne užili. A Irma sa k nám zvesela hnala....

Havanu sme si na druhý deň prezreli celú a zase raz sme sa nechali, ako spávni blbí turisti, oškubať, a vliezli sme do reštaurácie, ktorú nám pán na ulici odporučil. Každopádne, jedlo dobré, tak sme to nechali tak, a vrátili sme sa domov. S, L a K šli zohnať vodu, z ktorej by sme sa my chúlostiví Európania nepo**** a ja som šla dom. Ako inak, stratila som sa hneď za druhým rohom. 

Tak som sa tak prechádzala uličkami, keď sa mi, zase raz, jeden mladík pozdravil, dali sme sa do reči a tvrdil mi, že ma videl "tomorrow" - takže asi deň predtým - a že na mňa pískal. Samozrejme, že pískal na S, ale čo, blondína ako blondína. Našťastie ma ale odviedli domov, kde ma už čakali vydesené S a L, a dohodli sme sa s dredatým mladíkom, že sa večer staví na panáka, ale že musí zaspievať serenádu.

Zaspieval. Prišiel aj s kamarátom a vo veľkom sa tancovala salsa na balkóne, teda, tancovali S a L, ja som sa o to ani nepokúšala, popíjali sme, keď v tom začalo pršať a vypadla elektrina. Irma. Mladíci zdrhali dom, dvíhal sa vietor, dážď silnel. A silnel. Aj vietor. Na balkón nám asi o 3. ráno spadla palma aj s kusom chodníka, rozbila nám okno a zmarila posledné pokusy o spánok. Jeden by čakal, že sa strhne panika, ale nie, panika nevypukla. Vypukla party a miestni začali okolo palmy tancovať v daždi a baviť sa. Iný kraj, iný mrav. My sme ale usúdili, že je celkom príhodný čas na to Havanu opustiť a odísť do Viñales, kde mala byť situácia pokojnejšia. O tom už ale v druhej časti :D