Čriepky spomienok - Nórsko

17.05.2019

Nórsko dnes oslavuje Deň ústavy, čo je teda veľká sláva sprevádzaná bujarými oslavami, šampanským s jahodami, detskými sprievodmi, národnými krojmi a hot dogmi. Zatiaľ čo Nóri pred 200 rokmi bojovali o nezávislosť, dnes nórski hokejisti bojujú o udržanie v kategórii A. No a mňa nostalgia primäla zaspomínať, ako sa tam svojho času - rozumej v rokoch 2015 a 2016 - dobre mala.

25.6.2015

Po prvých pár dňoch na severe si dovolím tvrdiť, že:
- chlapi sú nádherní, až nezdravo krásni. Vysokí, ramenatí, väčšinou blonďatí športovci.
- aj krajina je skvelá. Pár zastávok metrom je hneď fjord, les, čo len srdce ráči.
- počasie je nevyspytateľné. Chčije, hneď zas svieti slnko, na to zas mrzne. Občas mrzne aj v škole, ono je totiž leto, tak treba pustiť klímu na plné obrátky :D
- je tu trochu draho.
- všetci sú milí, vysmiati, priateľskí, nápomocní, sprievodca popraje pekný deň, dôchodcovia sa chodia s úsmevom na tvári kúpať do fjordu, zabehať si a hlavne, aj 90-ročný ujo hovorí nádhernou angličtinou.
- ani v noci nie je úplne tma. Ono sa to nezdá, ale človek sa úplne nevyspí. Nevadí, sleeping is for weak :)

Každopádne, bude to skvelé leto. Nórsko je úúúplne najviac nádherné a už teraz môžem povedať "ja, jeg elsker dette landet" :)


8.7.2015

Nórsko je super extra mega najlepšie. Prečo?
- stále tu nie je úplne tma, tzn. že sa človek úplne nevyspí a cez deň by zas spal. Aspoň si nepripadám divne :)
- na všetko je tu vysoká daň, po novom aj na cukor. Vraj aby ľudia nežrali čokoládu. No ja neviem...
- moderné umenie je všade. Kozy pred múzeom moderného umenia (ale je zákaz si na ne šahnuť) alebo socha čúrajúcej ženy, ktorá začne fakt čúrať, keď okolo nej niekto prejde.
- kto ide v pondelok na jedno (trápne drahé) pivo, je považovaný za alkoholika. Pije sa len cez víkend. Do kolien.
- cvičia tu úplne všetci. V nedeľu som šla do posilky pol hodiny (!) po otvorení a na bicykel som si musela vystáť radu. Ale ten pohľad stojí za to ;)
- bezpečnosť je najdôležitejšia. Preto máme v práčovni hneď vedľa návodu na použitie práčky krabicu plnú šprciek.
- v múzeách je sranda. Včera som sem dávala nejaké fotky, ale táto sa špeciálne hodí k aktuálnemu počasiu. Ja viem, celä Európu sužujú horúčavy, ale u nás prší, je zamračené a celkom aj zima. Počasie úplne ako na siestičku :)

zkusit šúšn
zkusit šúšn

15.1.2016

Aktuality z Oslo:

- momentálna teplota: -16°C. Pocitová teplota: -74,8°C. Takáto zima prichádza v troch vlnách / štádiách:

1. Človek vyjde z vyhriatej izbičky a povie si "je to v cajku, nechápem, prečo všetci nadávajú, že je zima. Stačí si dať teplé ponožky, nejakú veľkú neforemnú bundu a čiapku s bambuľou"

2. Človek stojí 3 minúty na zastávke a začnú mu slziť oči. Vzápätí je tu ale záchrana v podobe T-bane a stále je to v cajku, aj keď morál začínajú kaziť pochybnosti.

3. Realita po 5 minútach na čerstvom vzduchu je asi nasledovná - krém a makeup mrznú na tvári, oči slzia ostošesť, kolená vŕzgajú od zimy, nechty tvrdnú a lámu sa, vlasy mrznú a lámu sa, z čiapky s bambuľou je čiapka bez bambule (odmrzla) a tí zmätci domorodci stále chodia v tenkej bundici bez rukavíc a šálu a tvária sa, že je všetko v pohode.


18.1.2016

Nový týždeň, nové udalosti, nové aktuality z Oslo.

O škandinávskej zime som sa zmienila už minule, je ale zaujímavé, ako ju ľudia vnímajú a vysporadúvajú sa s ňou. Napríklad dnes: maximálna denná teplota -15° sa tu asi považuje za "very gut wetr", inak si totiž nedokážem vysvetliť, prečo nám v učebni bežala klíma. Alebo prečo niektorí miestni chodia s rozopnutou bundou a bez čiapky (blázni). Takže nastal čas plesnúť sa po vrecku a zohnať si nejaký very gut svetr. A bežky.


28.1.2016

Keďže som už presne 10 dní nenapísala ani slovo o počasí tuto v Oslo, je čas to napraviť. Dnešný príspevok bude o tom, ako sa nám oteplilo.

Keď som asi pred dvoma týždňami priletela, panovala vonku treskúca zima (pocitová teplota sa nedala číselne vyjadriť, na to už boli potrebné sprosté slová), všade bolo mrte snehu, svietilo slniečko a celkovo to pôsobilo tak krásne romanticky. Tak som si samozrejme poriešila bežky, lyže a hurá na zimné športy.

Po prvom týždni som sa krásne aklimatizovala a aj keď som nemala potrebu chodiť v krátkom tričku ako miestni, dalo sa to v pohode vydržať a dokonca som už začala nosiť len jeden pár ponožiek. Lenže čo sa nestalo.

Ono sa zo dňa na deň hrozne oteplilo, asi o dvadsať stupňov. Takéto oteplenie sa prejavuje nasledovne:

1) vyjdete von a niečo sa vám nezdá, tak si teda dáte dole jednu vrstvu a spokojne pokračujete ďalej.
2) stále je moc teplo a to, že sa potíte ako prasa, krásne zakrývajú koláče po pazuchou.
3) a hop, ste v tričku a krásne zapadáte do miestneho koloritu. Sneh je preč, vonku prší, vtáky spievajú a bežky mi chudinky plačú doma opreté o stenu.


17.2.2016

Po tom, ako som sa utvrdila v tom, že tu sa teda žiadnym junkom neobšťastním, čoho následkom je prvé kilo dole (juchúúú) nastal čas začať sa venovať športovým aktivitám.

1) Bežky. Tak som sa vybrala do miestneho športového centra vybrať si bežky. Ako úplný zelenáč som sa zverila do rúk dvom borcom, ktorí zhodnotili, že som profesionál, a dostala som bežky určené tak trochu profesionálnym pretekárom, čo v praxi znamená, že sú ešte užšie, než tie bežné. No a potom to prišlo, kurz bežkovania. Profesionálne som si navoskovala lyže (a zababrala som pol izby) a šlo sa na vec. To, že ma obiehali tak dvoj - trojročné deti, by mi až tak nevadilo (kecám, stále ma to štve), ale keď okolo mňa prefrčí dedek, čo by v našich končinách už len strúhal jablká a díval sa na politické diskusie, to ma už teda pekne naštvalo. Holt, som shit.

2) Posilovňa. To by nemuselo byť tak špatné, hovorila som si v hlave, keď som šla na hodinu spinningu. S tichým pípnutím "hei" som vošla do sály, nastavila si spinner a začala som potiť krv. Minúty ubiehali, v hlave som si opakovala všetky možné nadávky a tešila sa na koniec, keď tu sa ozvalo "no, tak už sme zahriati, tepová frekvencia dobrá, ide sa makať". Holt, som shit.

3) Bazén. Po prvom neúspešnom Aqua Fitnesse som tomu dala šancu znovu. Tu ale prišiel prvý kultúrny šok. Vždy som si myslela, že tréneri by mali mať pekáč buchiet a tak nejak by mali byť hrozne fit. Naša trénerka je dobre živená Mexičanka, od ktorej by človek čakal, že miesto predcvičovania aerobicu bude doma kuchtiť tacos a enchiladas. Ale šlo to, a dokonca ani pod vodou nie je vidieť, aký som shit, alebo že nedočiahnem na dno bazéna. Po hodine som sa zabalená do uteráku veľkosti menšieho štátu vybrala do spŕch, kde už čakali podrobné inštrukcie, ako sa osprchovať, s červene vyznačenými miestami, ktorým sa má venovať špeciálna pozornosť. To asi ak by niekto nevedel. Len sa divím, že tam nikde nečíhala žiadna bába a nekontrolovala to.

Nevadí, stále mám ešte 4 mesiace na to, aby som sa dala do formy a v bežkovaní postúpila na level 4-ročného dieťaťa :)

Dobré ráno! 9:32 am
Dobré ráno! 9:32 am

A o tom, prečo pre sa o Estónsku hovorí ako o štáte bez sexu a budúcnosti, prípadne ako vyčistiť bežky od psieho h**** zase nabudúce :) Pekný víkend