Na zjazdovke kreácie, potom dva týždne izolácie

26.02.2020

Po víkende v Belgicku som sa na dva dni vrátila do Alicante, aby som potom mohla ísť na týždeň na dovolenku do Brna, v rámci ktorej sme s mojou Luckou (druhou) stihli zájsť si do Talianska na lyžovačku. Že by sa v tom jeden stratil? Ja viem. Ale mám to tak rada :)

Návrat do Brna bol krásny - dali sme si bývalými kolegami pár pív na burze, s Leničkou a Luckou sme si dali brunch, ktorý nás odrovnal na zvyšok dňa, no a s Luckou sme vyrazili už tradične na Paganellu - boli sme tam aj vlani. Vtedy sme sezónu uzatvárali, tento rok sme to poňali trošku inak a zašli si v hlavnej sezóne. V počasí rozdiel nebol vôbec žiadny, mali sme 3 dni teplo, azúro, a popoludní na zjazdovke skoro potopu.  Inak to ale bolo úúúžasné! Veď zhodnoťte sami:


Čo ale nechápem je, ako si influenceri a influencerky zvládajú robiť slušivé selfíčka na zjazdovke. Mne vždy pri pohľade do slnka slzili / horeli / umierali oči a nemohla som sa do objektívu vôbec dívať. No a po poslednom dni sme to už ani neskúšali, nakoľko sme po jednom aperole zaspali na lehátku na slniečku a zobudili sa s ksichtom vo farbe prasiatka Pepy. Nemôžem nespomenúť jedlo - famózne. S Luckou sme žrali ako už spomínané prasiatka. Pizza na obed, 4-chodová večera s pol litrom vína k tomu (na poháre sa v Dolomitoch víno nerozlieva) a aj tak som nikdy tak ploché brucho nemala! Lyžovanie jednoducho človek musí milovať :) 

My sa tie selfíčka doučíme, sľubujeme.
My sa tie selfíčka doučíme, sľubujeme.

Na hoteli s nami boli aj účastníci lyžiarskeho zájazdu z Veľkej Británie, a tam sme si Luckou uvedomili, že sme jednoducho staré. Zatiaľ čo my sme si šli do supermarketu nakúpiť sueníry v podobe čokoládičiek, sušienok a fragolína, tínedžeri tam s obrovským revom nabehli a vykúpili všetky zásoby pomarančového džúsu. Vodku si asi kúpili doma alebo čo. No, každopádne, tipujem, že kalili až do rána a o 8:30  boli na svahu. Toto by nás už zabilo. A asi ani nemusím hovoriť, že tie holky vyzerali o dosť sviežejšie než my, namazané sérom s vitamínom C a inými zázračnými látkami. Kedy sa to stalo?

V pondelok sme sa vrátili do Brna a šla som navštíviť kamarátku, ktorej sa v decembri narodil malý Janko. Najsladšie dieťa na svete, prisahám. Musela som si ho proste podržať, a tu by som chcela vzdať hold všetkým matkám - ste skvelé. Po pol hodine som si necítila ruky, a matky tie deti nosia neustále. Neuveriteľné. Popoludní sme si zašli na vafličku do Kafecu s ďalšou dosť tehotnou kamarátkou, a to bol znovu pokec za všetky drobné. Tam som si uvedomila, že síce tu v Alicante mám svoju skupinku  - mojich chlapcov - ktorých mám najradšej na svete, ale nenahradia mi moje ženské spriaznené duše. Asi ani nemusím hovoriť, že sme s dievčatami nestihli prebrať vôbec nič :)

No a včera som priletela do Alicante. Hneď po pristátí mi zošalel whatsapp, nakoľko ma všetci kamaráti upozorňovali, že nesmiem do kanclu. Skrátka a dobre, bola som v severnom Taliansku, vyskytlo sa tam pár prípadov koronavírusu, a tak musím na 14 dní do izolácie. Proste mám zaracha. Čo mám robiť? Ja fakt neviem, ale už po 16 hodinách mi z toho dosť hrabe a už to so mnou šije, že by som potrebovala niečo robiť. Prosím, ak máte nejaké dobré tipy na knižky / seriály / máte doma zvyšné ihlice, pošlite, budem veľmi vďačná. Na druhej strane, moja kamarátka Lucka hovorí, že nič sa nedeje bezdôvodne, tak mi asi osud naznačuje, nech sa naučím odpočívať. Nuž... veľa šťastia. Mne.

P.S. Titul príspevku som ukradla z Leničkinej glosy, tak to tu musím spomenúť, keď už pracujem s duševným vlastníctvom. Teda, teraz nepracujem.