Nový rok, nové možnosti, nové pochybnosti

06.01.2020

Na Tři krále o krok dále. To som si dnes ráno tiež hovorila, keď som sa s malinkou bolesťou hlavy zobudila na to, že mi pod blokom odvážali sklo, v izbe som mala asi tak 5 stupňov a spolubývajúci si odušu niečo spieval. A v taký čas to najlepšie, čo človek môže spraviť, je trošku filozofovať. A dávať si oneskorené novoročné predsavzatia.

Keď som bola na Vianoce doma, nevyhla som sa otázkam typu "Čo budeš robiť po stáži?", prípadne "Kde budeš žiť?" a, pravdaže "Prečo ešte nemáš chlapa a kedy plánuješ deti?". Asi nemusím hovoriť, že sa mi trošku začali triasť ruky a pripomenulo mi to čierne myšlienky z novembra. Všetko to ale prešlo, keď som sa konečne dostala do lesa a na lyže, na ktoré som sa tak strašne tešila.

Silvestra sme aj s ďalšími pár stážistami strávili v Alicante, a bolo to super! Nepodarilo sa nám ale dodržať miestnu tradíciu - dať si bobuľu hrozna pri každom z 12 úderov zvonu. Dôvod bol jednoduchý - zvony tu nezvonili, niekto len strieľal zo vzduchovky. Nový rok sme teda začali tak trošku failom. Ten pokračoval, keď som sa z klubu vrátila domov a zaspala ešte v kabáte. Nebolo to ani tak alkoholom ako únavou - cesta sem mi zabrala celú noc a pol dňa. Tatranský čaj o sile 72 voltov tomu asi ale tiež nepomohol, čo si budeme.

Apropo cestovanie - zase raz som úplne stratila vieru v ľudskú rasu. Cestou z Alicante do Viedne som čakala v rade na odbavenie batožiny a dosť som sa potila, nakoľko predo mnou bolo asi 12 Španielov, ktorí očividne mali nejaký problém. Ten spočíval v tom, že mali letieť do Londýna, ale stáli v rade na Madrid. Nevšimli si totiž, že letia inou aerolinkou, takže som im nakoniec  aj spolu so slečnou spoza prepážky vysvetlila, že obrázok  na letenke sa musí zhodovať s obrázkom na displayi na odbavovacej prepážke. A hneď som bola na rade. Po prílete do Madridu som každých 5 minút počúvala, ako si mám pred nástupom do lietadla skontrolovať destináciu (fakt premýšľam, čo všetko sa muselo udiať, aby toto museli hlásiť), dorazil ma ale nástup do lietadla. Iberia to má vymyslené majstrovsky - nastupuje sa v skupinách, číslo skupiny má každý na letenke. Pochopiteľne, začína sa od skupiny 1. Asi nemusím hovoriť, že ľudia už stáli nastúpení  hodinu pred odletom, a väčšina z nich aj tak odišla s dlhým nosom.Uvediem pár príkladov:

1. "Slečna, teraz nastupuje skupina 1, vy ste v skupine 4."

2. "Pani, vy letíte do Vietnamu, toto je let to Viedne."

3. "Pane, vy ste v skupine 3."

4. "Vy letíte zajtra."


Vybrali sme sa aj na krátky výlet do Altei - malého mestečka asi 50 km od Alicante, v ktorom žije pomerne veľká ruská a poľská menšina. Asi vedia prečo, je to tam nádherné! Altea je známa aj ako španielske Santorini, a my sme si zase raz uvedomili, že Alicante nie je veľmi pekné mesto. Ale že vôbec. Bavili sme sa aj s ostatnými o budúcnosti, chytili trošku triašku no a v tom sme zbadali okno, pod ktorým visela metla a plagát s ponukou veštenia z kariet. S dievčatami sme tam chceli zo srandy zájsť, ale majú dovolenku až do marca. Takže tam budeme musieť znova, bohužiaľ :)

A čo ďalšie som si na tento rok vymyslela? Nie je toho veľa. Koncom januára idem na predĺžený  víkend do Bukurešti, na Valentína za mojou Luckou do Belgicka a potom s mojou druhou Luckou do Talianska na lyže. Termín sme si ešte nedohodli, a mňa to prekvapivo nijak neštve! Od Silvestra som tak nejak v pohode a som schopná to až tak nehrotiť. Heuréka! Že by to bolo jogou, ktorú už 6. deň cvičím? Kto vie. To bolo inak jedno z mojich dvoch predsavzatí na tento rok. To druhé bolo, že sa už konečne dokopem k tomu, aby som si skúsila niečo preložiť. Mám v merku dve knižky o nórskych športovcoch, tak dúfam, že by si to mohlo nájsť svoje publikum - občas si pripadám ako taký nerd, čo v týchto končinách ako jediný sleduje zimné športy.

Dúfam, že Vy ste začali rok bez opice a triašky a že ste si ako predsavzatie dali návštevu Alicante,  je čas začať plánovať! Ja sa už teraz začínam tešiť na dve aprílové návštevy (preložené surf-výletom do Maroka), tak pozerajte letenky a príďte! :)