Po 9 rokoch zase na Slovensku

11.10.2020

Nikdy som si nemyslela, že tento moment nastane, ale je to tak, zakotvila som na Slovensku. V Bratislave. Nie, nie je to žart. Ešte som sa síce s týmto faktom úplne nezžila, ale nejaký čas tu asi pobudnem.

Celé to začalo ešte v máji, keď som si začala hľadať prácu, keďže stáž som ukončila teraz na konci septembra. Tušila som, že to nebude jednoduché, ale že to bude prebiehať tak, ako to prebiehalo, to sa mi nezdalo ani v najhoršom sne, ale to by bolo na osobitný článok. Skrátka a dobre, vyšli mi dve pozície tuto v Bratislave: jedna v Amazone, a jedna v advokátskej kancelárii. Vybrala som si advokátku, inštinkt mi našepkával, že je to dobrá voľba :) a určite bola, po prvom týždni som maximálne spokojná. Stále ale bojujem s tým, že si nie som istá, či je Bratislava pre mňa to pravé miesto. Po 2 skvelých týždňoch v Brne a 1 úžasnom týždni u babičky si uvedomujem, že celý môj život a najbližší priatelia sú a budú v Česku. Za normálnych okolností by to nebol problém, ale v dnešnej divnej dobe... O tom sa ale asi radšej nebavme :)

Dnes som sa bola prejsť na Železnej studničke a premýšľala som, čo môžem spraviť pre to, aby som si tu nepripadala tak osamelá a neľutovala sa vždy, keď mám na to čas. Takže dnes :) a vyšlo mi z toho v podstate to, čo vždy. Naplánovať si ďalší výlet/dovolenku/stáž/hľadať prácu inde. Alebo sa už konečne pustiť do prekladu, na ktorý som v Alicante buď nemala čas, alebo som sa pobytu doma za počítačom vyhýbala ako čert krížu. Z rovnice corona - prijaté opatrenia mi ale vychádza, že na Železnej studničke asi budem tráviť fakt veľa času. S termoskou svařáku a prekladom.