Predvianočný "odskok" na Závislé Územie Nemecka 

28.12.2018

Začalo to ako vždy, v jedno pondelkové ráno, keď mi Lenka napísala: "Zlatí, našla jsem skvělé letenky na Mallorcu. Jedem?" Môj argument, že mám už len 1,5 dňa dovolenky, odbila klasickým j**** a kúpila to. Tentokrát sa k nám ešte pridala moja vpostateužmanželka Lucka a sestra Alex. 

To, že počas Čierneho piatku klesla cena našich leteniek presne na 4 €, sme oplakali a tradične zapili zľahka alkoholickým nápojom, to už ale na Mallorke. Máme totiž tradíciu, že kdekoľvek sa to dá, tak chodíme do 100 Montaditos. To je miesto s najlepšími mini bagetkami na svete, čapujú tam do pol litrákov tinto de verano a vždy sa tam úplne opustíme. Teda, nie že by sme normálne držali nejakú diétu, že :D Každopádne, po tejto náročnej ceste, ktorá začala krátko po 2:30 ráno v Brne, sme si to zaslúžili.

Dievčatá sa deň a pol túlali po Palme bezo mňa, zatiaľ čo ja som si sedela na zadku na hoteli a vytvárala hodnoty. Výhody home officu som už popisovala v inom príspevku, tak sa tu k tomu teraz vracať nebudem, každopádne to bola sranda, želať ľuďom krásne sviatky s palmou za oknom. Ešte väčšia zábava ale boli prechádzky po Palme, kde svojím spôsobom panovala aká-taká vianočná atmosféra, ale ani sme im to pri +18°C až tak nežrali. Kvôli nedostatku času sme toho zas až tak veľa nestihli, Palmu sme ale videli celú - katedrálu, všetky námestia, kaviareň, z ktorej sa vykľulo kníhkupectvo, Primark, kníhkupectvo, ktoré bolo naozaj kníhkupectvom, a neminuli sme ani slávny hrad v Palme (nie, ani ja som o ňom doteraz ešte nikdy nepočula). Vedie tam krásne cestička, na ktorej sme stretli Švédsku školu a pár bordelov, no a na hrade sme sa miesto fotenia gýčových fotiek s výhľadom venovali kazeniu Luckiných fotiek. Dovolím si tvrdiť, že nám to išlo dobre, veď posúďte sami.

V predposledný deň výletu sme sa rozhodli Palmu opustiť a navštíviť okolité pinteresktné mestečká Valldemossa a Deiá. Výhodou cestovania mimo sezónu je absencia turistov, takže sme všade, ale naozaj všade, boli úplne sami a mohli sme si kamenné uličky Valldemossy užiť do sýtosti. Nevýhodou cestovania mimo sezónu je absencia otvorených reštaurácií a barov. Podarilo sa nám síce nájsť pár miest, kde mali vyložené menu s jedlom, ale odišli sme s dlhým nosom - nevarí sa. Na čo teda to menu mali vyložené, to teda fakt netuším. Ochutnali sme ale aspoň miestnu špecialitu coca de patata, čo je v podstate šiška posypaná cukrom, ale v atmosfére Valldemossy chutí výborne! V Deiá sme pohladkali dva oslíky, za 2 minúty obišli námestie a zakotvili v jedinej otvorenej kaviarni, ktorá nevoňala kávou, ale savom, a v pohodičke sme si počkali na posledný autobus do hlavného mesta. Pod pohodičkou si, pravdaže, predstavte žiadne jedlo, zadky primrznuté k stoličke a autobus, ktorý nám šiel o 4 hodiny.

Posledný deň, tj. 23. december, sme strávili maximálne štýlovo - dali sme si raňajky na pláži. Okrem nás 4 tam už bola len fľaša Nutelly, ktorú sa Lucka celý čas snažila schovať (bezúspešne), obrovská fľaša vína, čokoládové myši, šunka, syry a iné dobroty, na ktoré sa čajky na Luckinu veľkú radosť vrhali.

A tam na pláži nám zazvonil zvonec a rozprávke bol koniec. Z Mallorky sme toho zas až tak veľa nestihli, ale aj to málo stálo určite za to.  Na záver by som len každému, kto má takúto možnosť, chcela odporučiť home office z Mallorky, je to príjemná skúsenosť a istým spôsobom si človek vyčistí hlavu. Možno sme nestihli prejsť všetky jaskyne, ochutnať všetky miestne špeciality a nafotiť 15874399 fotiek, ktorými by sme spamovali Instagram ešte niekoľko týždňov. Parádne sme si to ale užili, no nie? Na záver pridávam ešte jednu slnečnú fotku z pláže, a idem sa chystať do bielej stopy :) Čus!

P.S. Lenka našu Mallorku spísala drobátko vtipnejšie a pridala aj pár cestovateľských tipov, tak mrknite :)