Stáž - týždeň 2

29.09.2019

Druhý týždeň zletel ešte rýchlejšie ako ten prvý, a stihla som toho spolu s mojimi spolustážistami (áno, od dnešného dňa je to nové slovo) viac než dosť. Výprava za západom slnka, paddlesurf (nie sú vlny), výlet k ružovému jazeru Laguna rosa, hodinu jogy, na ktorej som zaspala, párty, kde bol gin and tonic za 4 € a, samozrejme, týždeň plný školení, prezentácií, online kurzov a workshopov. Takýmto tempom sa tridsiatky asi nedožijem.

Dni sú tu stále krásne, teplé, slnečné a ešte pomerne dlhé, takže stíhame aj západ slnka na zámku. Ten minulotýždňový bol mimoriadne nádherný (btw, tá fotka nie je moja, to fotila moja kamarátka zo Slovinska. Keď už pracujem s duševným vlastníctvom, tak by som to asi mala zmieniť.)

západy slnka v Alicante sú jednoducho top
západy slnka v Alicante sú jednoducho top

Keďže trávime veľa času sedením na zadku a sem tam degustáciou vína, tak je dobré sa občas aj prejsť, a preto sme sa rozhodli že sa jeden deň prejdeme z kanclu dom pešo (len pre orientáciu, je to tak na hodinu a štvrť). Nám to trvalo hodiny dve, pretože sme sa cestou zastavili v parku El palmeral, kde sa človek okrem vône kvetov môže kochať aj ľúbeznou vôňou miestnej chlórovanej vody, ktorú tu pumpujú do vodopádu.

V kancli máme okrem iného aj posilovňu a lekcie jogy, ktoré s mojím českým kolegom Honzou nadšene navštevujeme, a inak tomu nebolo ani v piatok. Lektorka má naozaj príjemný hlas, takže som si piatkovú záverečnú relaxáciu užila asi až veľmi, pretože ma Honza musel zobudiť. Nabudúce ma tam vraj nechá :)

Po joge som skolaudovala nové bývanie. Mám pomerne veľký balkón, kam sa zmestí viac než dosť dobrých ľudí, a z ktorého sa mimoriadne dobre pokrikuje na okoloidúcich. Divím sa, že ma odtiaľto ešte nevykopli. Potom sme šli na prvú otváraciu party, na ktorú sa nás prihlásilo toľko, že sme boli vlastne uzavretá spoločnosť. Takmer 100 nových stážistov a asi 10 "starých", to už je poriadna hromada ľudí, čo logicky vedie k tomu, že rady na dámske toalety sú nekonečné a jeden by sa z toho po.... . Kamarát mi teda povedal, nech idem na pánske, že ma postráži. Lenže - chvíľka nepozornosti a už sa tam rval nejaký borec, takže som ho svojím ľúbezným hlasom o sile 524833158463 decibelov poslala do hája. Vraj zahanbene odišiel. Aké ponaučenie z toho plynie? Vždy treba klopať. Vždy. A možno si so sebou nosiť vlastnú kladku.

EUIPO crew
EUIPO crew

V sobotu sme vyrazili na paddle board, nakoľko na surf tu momentálne nie sú podmienky. Objavili sme malú plážičku, kde nebol okrem dvoch slečien hore bez nikto (z toho mal radosť hlavne môj belgický kamarát). Krásne sme si tam schrupli - teda aspoň ja - a hovorili sme si, že by bolo lepšie, keby nás na to miesto inštruktor nevzal, lebo je tam dosť skál. 

naša plážička
naša plážička

Jasné, že nás tam zobral :) Okrem skál tam bolo aj dosť medúz, ale nie tých s chápadlami, ale tých, ktoré sa len vznášajú na povrchu a sú pomerne hnusné. Vraj človeka nepopŕhlia, ale aj tak sme pre istotu ani nedýchali, aby sme do toho hejna nespadli. 

Ešte než sme šli na kurz, tak som si myslela, že celé leto, ktoré som strávila na brnenskom jazere na paddle boarde, mi k niečomu bude, a že budem úplný profík. No, bolo mi to akurát k tomu, aby som zistila, že som to celé leto robila úplne, ale že úplne zle. Rýchlo sme sa ale naučili správne techniky a dokonca sme sa snažili otáčať technikou Macarena, čo v praxi znamená, že človek poskočí na doske a otočí sa o 180 stupňov. Trošku som sa vykúpala :) Ale bez medúz! Apropo medúzy, zaujímalo by ma, či ich tá plutvička na paddle boarde mohla zabiť? Mám pocit, že som minimálne po dvoch prešla, a nerada by som bola označovaná za masového vraha medúz.

Týždeň sme zakončili výletom k ružovému jazeru Laguna rosa. Tešili sme sa na jazdu vláčikom, kde by nám porozprávali všetko o soli, plameniakoch, soli, plameniakoch a prečo je tá voda vlastne tak ružová, ale vláčik nejazdil. Vraj kvôli dažďom, ktoré boli pred dvoma týždňami. Nuž, šli sme tam pešo. Jazero ružové bolo, plameniaky nikde.

Áno, tento týždeň bol vyčerpávajúci. Ale krásny, veľmi krásny! Teraz mám naozaj pocit, že žijem a neflákam sa, niečo, čoho som sa vždy desila, a k čomu som chvíľami smerovala v Brne. Budúci víkend vyrážame do Valencie, inak ma čaká ešte školenie o auditoch, konferencia, webináre, západy slnka plánovanie ďalších výletov. Ak niekto máte tipy, kde si dať vo Valencii fakt dobrú paellu bez toho, aby to bola pasca na turistov, pošlite, budem Vám veľmi vďačná :)

Majte sa krásne, užite si zvyšok víkendu a zase sa ozvem v nedeľu. Hasta luego!