Stáž - týždeň tretí

06.10.2019

Už sa budem opakovať, ale čas letí ako voda a ani som sa nenazdala, a už je koniec tretieho týždňa tuto v Alicante. Aktívneho týždňa, pravdaže. Tradičný výšľap za západom slnka, filmový večer (konečne), pivný večer (KONEČNE) a skvelý výlet do Valencie. Začínam vyzerať na svoj vek.

Týždeň sme začali oslavou mojich narodenín - od deciek som dostala úplne skvelý slaný quiche, no a večer sme si klasicky vzali fľašku vína, ktorú sme si vypili na hrade pri západe slnka. Bolo trošku zamračené, takže to nebolo až tak dychvyrážajúce ako posledne, ale ten výhľad je stále magický.

toto ma nikdy neomrzí

Vďaka svojim spolustážistom som si konečne pozrela pár dielov Chernobylu, a asi ako celý zvyšok sveta som nadšená! A dovolím si tvrdiť, že filmový večer sme už všetci potrebovali :) Tiež nám už prišla výplata, takže sme si urobili noche de tapas a klasicky to bolo výborné. Najvýbornejší bol ale štvrtkový večer, kedy sme objavili bar Malatesta, kde majú na výčape viac ako 16 druhov pív a hlavne, našla som tam plzničku, Budvar a, čuduj sa svete, Primátor. Mala som chuť sa rozplakať. Od šťastia, samozrejme.

Čo viac?

Na piatok sme mali naplánovanú jednu kolaudáciu - kamarátka z Čiernej hory si konečne našla byt. Mali sme v pláne chovať sa slušne a o polnoci ísť domov, nakoľko v sobotu o 7 ráno nám šiel autobus smer Valencia. Nevydalo - domov som dorazila o pol 4tej ráno. O 6 som sa zobudila na budík, napísala Honzovi, že som hore a že sa na mňa môže spoľahnúť, a asi som zaspala znovu, pretože mi o 6:40 volal, že kde som. Bus sme ale stihli, aj keď nie všetci - zo 7 ľudí sme nastúpili len 4 :)

Vo Valencii som bola už vlani, ale toto mesto človeka nikdy neomrzí. Fakt nikdy. Síce sme boli po 2 hodinách spánku ako mechom udretí, aj tak sme si to neskutočne užili. Šli sme na brunch do Artysana - áno, aj ja patrím do skupiny mileniálov, čo miluje avokádové toasty - a bolo to naozaj výborné! Potom sme si ale museli dať šlofíčka v parku, no a keď sa k nám pridal zvyšok ľudí, ubytovali sme sa a šli sme na free walking tour. Tie ma ešte nikdy nesklamali, a na tejto som zistila, že Valencia je v jednej veci veľmi podobná Brnu - všade sú poschovávané sprosťárny :)

Bolo nám vysvetlené, že je to kvôli inkvizícii, aby najstaršie remeslo, ktoré bolo pár storočí dozadu zdaňované, nebolo vnímané tak negatívne. Zaujímavé techniky.

Ďalšiu party sme už večer nezvládli :) Večer sme teda zakončili skvelou večerou, ktorá bola potešením hlavne pre naše mužské osadenstvo - slečna pri vedľajšom stole bola mimoriadne obdarená - takže konverzácia občas viazla.

najedení = šťastní

Dnes sme sa prešli do Ciudad de Artes y Ciencies, ktoré je známe hlavne, ako hovorí môj yoga-mate Honza, sexy vodou, no a výlet sme zakončili úplne famóznou paellou. Síce nám ju najprv zabudli doniesť (kompenzácia vo forme sangrie dosť pomohla), ale rozhodne stála za to. Tak, ako celý výlet. V nohách máme minimálne 30 km, na Whatsappe asi 10 GB fotiek a spánkový deficit už nikdy nedoženieme.

Aby to tu ale nebolo len o výletoch, tak v práci už som dostala pár úloh, a zajtra ma čaká deň plný Excelu. Viac povedať nesmiem.

A čo bude ďalej? Západ slnka, s mojou fínskou kolegyňou pôjdeme na cross fit, no a cez víkend by sme si chceli urobiť výlet na ostrov Tabarca a možno nejakú túru. O týždeň podám raport :)

Krásny zvyšok víkendu! Pripájam západ slnka z autobusu.

Nie, naozaj nikdy ma to neomrzí :)