Transylvánia, s Draculom aj bez neho

16.09.2018

Viem, že som sa na pomerne dlhú dobu odmlčala a takisto viem, že teraz by som mala popisovať erasmus v Nórsku, ale človek mieni, človek mení, že. Pred 2 týždňami som bola s mojou výbornou kamarátkou Peťkou na výlete v Rumunsku a asi by bolo na čase sa o túto skúsenosť podeliť :)

Keď sa ma Peťa opýtala, či by som sa pridala na poznávací výlet do Rumunska, konkrétne do Transylvánie, ani chvíľku som neváhala a hneď som jej na to kývla. Síce som už v Rumunsku pred 2 rokmi bola, ale to len v Bukurešti, a tá ma teda nijak zvlášť neočarila. Transyvánia má ale trošku iný punc, tak prečo nie, že. A s Peťou sa cestuje veľmi príjemne (rozumej jej apetít sa vyrovná tomu môjmu). Pred odjazdom mi teda kamarát pomohol rozbehnúť moju novú GoPro a vyrazili sme.

Deň 1 - odjazd, Oradea, Cluj-Napoca

Ako sme si už s Peťou zvykli, pomerne slušne sme vylepšili vekový priemer zájazdu. Vedela som tiež, že to bude poznávací zájazd a že sa vrátim s hlavou plnou nových informácií - o Rumunsku toho naozaj veľa neviem, ak teda nepočítam tie klasické stereotypy, že je to tam plné túlavých psov a bezdomovcov. K tomu sa ale ešte vrátim. Čo som ale netušila, tak že ma výlet obohatí o vedomosti aj z iného súdka. Čo čert nechcel, za nami sedeli dve postaršie panie, ktoré som po 5 minútach označila za ochehule, a tie teda riešili všetky možné prasárne. A to som ešte netušila, čo všetko ma čaká.

Po strastiplnej ceste nudným Maďarskom sme po hraničnej kontrole (colníkov majú Rumuni veľmi fešných) vstúpili do Rumunska. Prvá zastávka bola Oradea, mesto veľkosti Košíc, kde majú menšiu synagógu, z ktorej je dnes galéria, a kostol, z ktorého je dnes obchodný dom Čierny orol. 

Oradea - námestie
Oradea - námestie

Cestou do Cluje sa ochechule dali do reči s dvoma pánmi, takže vtípky nabrali na sprostosti a ja som konečne pochopila, čo to tá "druhá puberta" je. Noc sme teda strávili v rozkošnom hoteli v Cluji a ja som sa večer šla prejsť po meste. Centrum je nádherné, plné väčšinou stredovekých budov. Rada by som poukázala na množstvo mestskej zelene - tam sa máme čomu priučiť. Zásluhu na tom má aj umelé zavlažovanie, čo som na vlastnej koži pocítila, keď som si fotila mestské divadlo, kde bude mať o pár týždňov koncert Boney M. Rada do života - okolo jedenástej večer by som si do trávy nesadala. Za zmienku tiež stojí postoj miestnych umelcov k samostatnosti Moldavska, evidentne si o tom myslia svoje.

Deň 2 - Salina Turda, Sighișoara 

Salina Turda je obrovská soľná baňa, nie nepodobná tej v poľskej Wieliczke. Ochechule fotili ostošesť a samozrejme sa našlo pár jedincov, ktorí sa rozhodli steny olízať, či sú naozaj slané. Čo je ale veľkou atrakciou, tak to je športovisko v jednej zo šácht - minigolf, ping pong, labyrinty, ruské kolo. Čo vám len napadne. S Peťou sme testovali gopročku a z ruského kola sme natočili reportáž, ktorú prerušila jedna z ochechúľ - chcela urobiť štylizovanú fotku č. 5486263275962, takže som mala dať tyčku dole. Takže reportáž nie je.

Ruské kolo v soľnej bani
Ruské kolo v soľnej bani

Ešte som ani raz nespomenula Draculu, aj keď v Transylvánii jeho fotka na človeka vyskočí aj z chladničky. Ďalšia zastávka bola teda Sighișoara, Draculovo rodné mesto. Navštívili sme aj jeho rodný dom (dnes je tam reštaurácia), najväčšou atrakciou je ale izba, kde mal Dracula pobývať. Podľa Tripadvisoru to za tých 5 lei vstupného nestojí, má tam byť len Draculova maketa v rakve. My s Peťou si ale rady ideme svoje, a tak sme tam vliezli. A skoro sme pustili do gatí - evidentne atrakciu upgradovali a z rakvy na nás bafol normálny živý chlap. Pozreli sme sa aj do múzea mučenia - tu sme sa ale nechali napáliť, nakoľko to je len jedna miestnosť s rebríkom a šibenicou. Naša návšteva trvala presne 3 minúty.

Deň 3- hrady Peleș, Bran a Brašov

Na začiatku som spomínala, že o Rumunsku koluje veľa chýrov a stereotypných kecov. My sme teda žiadnych túlavých psov nestretli, bezdomovcov je tam o dosť menej, než u nás, a cesty majú výbornej kvality. Čo ma ale ohúrilo, sú hrady a zámky. Peleș je nádherný zámok s najnádhernejšou drevenou výzdobou a neskutočne dobre vybavenou knižnicou. Bran je "Draculov" hrad, kde Dracula teda fakt nikdy nežil, ale inšpiroval filmových režisérov a dnes je z toho marketingová zlatá baňa. Čo je zaujímavé, tak my sme na okne vyrušili roztomilého malinkého netopiera. Náhoda?

Brašov je krásne, kultúrne mesto, kde nájdete všetko - kostol, ktorý Google Maps identifikuje ako KFC, kostol, kde je dnes burgráreň, hollywoodsky nápis na kopci a lesnícku univerzitu, ktorá vyzerá ako z Walta Disneyho. My sme ale pokračovali do Curtea de Arges, kde nie je vôbec nič, ale je to štartovacia hranica na Transfagarașan. 

Deň 4 - Transfagarașan a Sibiu

Videli ste Top Gear a tú šialene kľukatú cestu? Tak to je Transfagarașan. Bývalý rumunský diktátor si chcel v horách postaviť diaľnicu, čo mu teda inžinieri nedovolili, tak mal aspoň toto. Cestu postavili za 4 (!) roky a dnes je z toho úžasná turistická atrakcia. Ochechuliam nenapadlo nič lepšie, ako na každej zákrute fotiť scenérie cez špinavé okno a žrať mi nervy, ale po 4 hodinách sme to zvládli a Transfagarașan v zdraví prežili. V Sibiu už na nás čakal Most klamárov a Veža lásky, čo je taká historická verzia manželskej poradne, no a ja som bola vyslobodená z pazúrov ochechúľ a zoznámila som sa s neskutočne sympatickými paniami, ktoré študujú univerzitu 3. veku, cestujú a vyzerajú ako z reklamy na pleťový krém. Naše rozhovory by sa kľudne dali označiť za intelektuálny orgazmus, vďaka ktorému som bez ujmy prežila ďalších x hodín v autobuse. Situácia totiž nabrala grády - jeden pán požiadal jednu z ochechúľ o telefónne číslo a tie dve ostošesť diskutovali, či teda zavolá, kedy a kam teda potom pôjdu von. Niektoré veci sa proste nemenia :)

Deň 5 - Hunedoara a návrat domov

Posledný zo skvostov, ktorý sme videli, je hrad Hunedoara, kde sa napr. narodil Matej Korvín a dnes je na jeho predmestí cigánska osada. Tú sme ale nevideli.

Suma sumárum, Rumunsko určite odporúčam. Jedlo je výborné, ľudia veľmi sympatickí - nie vždy vedia po anglicky, ale aj tak sú veľmi  ochotní a nápomocní. Cesty výborné, krajina trochu divoká, ale prekrásna, reč zaujímavá a ceny rozkošné. Určite sa tam ešte vrátim. No a nasledujúca zastávka bude Valencia, kde mám v pláne obžrať sa rybami :)